Mníška zlatorítka
LATINSKÝ NÁZOV:
Euproctis chrysorrhoea
POPIS:
Mníška zlatoritka je motýľ bielej farby. Samička sa veľmi výrazne neodlišuje od samčeka. Obaja sú bielej farby, ale samček má tmavší okraj predných krídiel a hlavičku má vybavenú dlhšími hrebeňovitými tykadlami. Vajíčka sú žlté a larvy majú na chrbte dva červené pásiky. Okrem toho majú na tele aj bradavičky a sú celé pokryté žltohnedými chĺpkami.
ŽIVOTNÝ CYKLUS:
Síce má jednu generáciu počas roka, no i tak spôsobuje značné škody. Prezimuje ako larva druhého, prípadne tretieho instaru v hniezdach, ktoré si na zimu vytvoria z listov na vrcholoch konárikov. Na jar sa tieto larvy usídlia na hostiteľských rastlinách a spôsobujú až holožery. Živia sa celou rastlinou. Požierajú listy, kvety, plody a dokonca aj puky. Dospelosť nadobúdajú v lete, koncom júna až v júli a kuklia sa v skrytých častiach koruny stromu. Vývoj kukly trvá približne dva týždne. Samičky kladú vajíčka na listy v súvislej vrstve, v tvare pásika, v ktorom môže byť aj 200 kusov. Podobne ako spriadač americký ich pokrývajú chĺpkami z bruška. Larvy z tejto znášky žijú pokope v spoločných hniezdach až do prezimovania. Zo skeletovaných listov si spriadajú zimné hniezda.
ŠKODLIVOSŤ:
Mníška zlatorítka je nešpecializovaný škodca, ktorý poškodzuje ovocné dreviny. Predovšetkým napáda hrušky, jablone, ale aj kôstkoviny. Vážne škody spôsobuje hlavne v rokoch, keď sú suché a hlavne teplé letá so suchými zimami.
OCHRANA:
Pred blížiacou sa zimou odborníci odporúčajú odstrihávanie hniezd zo stromov. Najlepšie je ich vidieť po opadnutí listov. Ak však spozorujete vyšší počet hniezd na mladom strome, na konci jari mu hrozí holožer. Použite postrek proti piadivke jesennej a to v jarnom období. Dôležité je aj sledovanie okolitých stromov, keďže škodca je polyfág a môže migrovať.
