Lykožrút smrekový
Lykožrút smrekový
Tento nenápadný malý chrobák je zvyčajne považovaný za lesného škodcu. Telo je valcovité, čiernohnedo sfarbené, lesklé, so svetlo žltými chlpmi. Tykadlá sú paličkovité. Dorastá veľkosti 4 - 5,5 mm. Štít je v prednej časti hrboľkatý, v zadnej časti jemne bodkovaný. Medzery medzi riadkami bodiek má hladké. Priehlbeň sklonu na krovkách je vrúbkovaná na každej strane štyrmi zubmi, z ktorých tretí odhora je najväčší.
Dospelá larva je dlhá 4-5 mm, biela, so žltohnedou hlavou. Kukla je biela a meria asi 4 mm. Vajíčka sú tiež biele, oválne a lesklé.
Požer lykožrúta
S pokračujúcou jarou (od konca apríla do začiatku mája) sa chrobáky začínajú prebúdzať na svojom zimovisku v strome, kde sa vyvinuli a rojiť. Dospelé chrobáky vyletia zo svojich zimovísk a napádajú poškodené alebo zrezané stromy. Zavŕtaný pod kôrou stromov strávia väčšinu svojho života. Živí sa lykom, ktoré zaisťuje transport vody a živín v strome a tým ho poškodzuje. Strom začne usychať a nakoniec uhyne. Ale smrek má niekoľko možností obrany proti škodcom. Vo chvíli, kedy sa lykožrút zavŕta do kôry a naruší živičné kanáliky, vyvalí sa naňho miazga, ktorá ho doslova prilepí a votrelec tak zahynie. Zdravé stromy takto dokážu odolať náletom mnohých lykožrútov. Pokiaľ však nastane kalamita a na strom útočí niekoľko tisíc jedincov, neubráni sa ani odolnejší strom.
Rozmnožovanie
Samček vyhľadá na kmeni stromu miesto s tenšou kôrou, zavŕta sa do nej a vyhrýzie snubnú komôrku. Nato začne vylučovať sexuálny sekundárny atraktant [1] alebo feromón, čo je výlučok tráviaceho ústrojenstva, ktorý má prilákať samičku. Väčšinou prilietajú dve, a tie začnú vyhrýzať pod kôrou rovnú chodbu, v ktorej striedavo, vodorovne s lykovými vláknami hĺbia jamky do ktorých kladú po 1 vajíčku, ktoré obkladajú drťou. Jedna samička môže naklásť až 60 vajíčok. Po skončení kladenia vajíčok samička predlžuje chodbu. Za 2 - 3 týždne zakládajú samičky sesterské pokolenie, kde je už menej vajíčok. Vyliahnuté larvy vyhrýzavajú kolmo na chodbu, chodbu larvovú. Na konci tejto chodby sa nachádza kukelná kolíska v ktorej sa zakuklia.
Celý vývoj za normálnych podmienok trvá asi 10 týždňov (štádium vajíčka 12 dní, larvy 24 dní, kukly 12 dní, dospievania 24 dní). Živí sa predovšetkým lykom, potom ihličím, kôrou alebo lístím napadnutých stromov.
Ochrana
Poranený alebo oslabený strom vylučuje vplyvom teploty uhľovodíkové terpény, ktoré sú primárnym atraktantom (lákadlom) chrobákov. Toho sa využíva pri ochrane pred lykožrútom, kedy sa vyrubujú zdravé smrekové stromy a používajú ako lapáky. Ďalším typom súferomónové lapače.
V súčasnosti veľmi často dochádza v dôsledku narušenia rovnováhy lesných ekosystémov k ich premnoženiu. Lykožrút má však ekosystéme významnú funkciu. Pokiaľ sa nepremnoží a nezačne napádať aj zdravé stromy, zaisťuje omladenie lesa a jeho dobrý zdravotný stav, pretože napáda len staré, slabé a choré stromy.